Po geniálnej nahrávke „Neurodeliri“ z roku 1988, živáku a jednom úlete sa BULLDOZER začiatkom deväťdesiatych rokov definitívne rozpadli a akoby sa po nich zľahla zem. Dnes však títo talianski šialenci môžu na plné hrdlo zarevať na metalový svet: „Sme späť!“. Samozrejme, svoj návrat podporili aj niečím hmatateľnejším, konkrétnejšie novou nahrávkou, ktorú mnohí označujú za najzmysluplnejší návratový album poslednej doby – relatívne by som aj mohol súhlasiť, no poďme sa na „Unexpected Fate“ pozrieť podrobnejšie.

BULLDOZER verne kráčajú na ceste, ktorú si vyšliapali pred dvadsiatimi piatimi rokmi, svoj thrash metal s temnou atmosférou priviedli na „Unexpected Fate“ do stavu, v ktorom s úspechom snúbia predchádzajúce skúsenosti i nebojácny pohľad do budúcnosti. Dnešnej konkurencii sa smelo pozreli do očí a udreli na ňu tým, v čom sú najsilnejší. Aj napriek určitej jednoduchosti svojej tvorby, dokážu BULLDOZER vytvoriť výborne fungujúcu nahrávku, poskladanú zo zemitého thrashu, občasných melodických gitarových liniek a uletených klávesových partov. Bubeník Manu (SIGHT) bol výbornou akvizíciou – čo konieckoncov potvrdzuje naozaj kvalitným výkonom. Okrem troch stálych členov zoskupenia je možné si na „Unexpected Fate“ vypočuť gitarové sóla v podaní viacerých hostí, z ktorých vyčnieva Billy Sheehan - ten samozrejme prispel sólom basgitarovým („The Counter-Crusade“). Variabilný chrapľavý vokál hlavnej postavy a ideového vodcu BULLDOZER AC Wilda (Alberto Contini) je sem-tam okorenený „peknými“ chorálmi, deklamáciou i výkrikmi, pričom sa frontman v textoch zaoberá už v metale značne ošúchanými témami, akými sú kritika náboženstiev, neslobody a spoločnosti - no dokáže ich podať s takou presvedčivosťou a naliehavosťou, že nepôsobí trápne ani naivne. Po hudobnej stránke veľmi dobrá nahrávka, ktorej nechýbajú prekvapivé momenty ani dostatočne zapamätateľné melódie a refrény, no podľa môjho názoru jej chýba oveľa lepší zvuk. Viem, že takýto „retro sound“ bol zámerom kapely a podľa ich vyjadrení im mal zachovať vlastnú tvár. Som ale skalopevne presvedčený, že keby mal „Unexpected Fate“ krajší a modernejší zvukový háv, kapela by o nič neprišla, ba naopak, získala by. Takýto sound bol pre mňa nepríjemným prekvapeným, hlavne v súvislosti s vedomím toho, že hlavná postava BULLDOZER, gitarista a spevák AC Wild, má značné skúsenosti so štúdiovou prácou a produkciou - zjavne je ale v tomto smere naladený na celkom inej vlnovej dĺžke ako autor tohto textu.

Aj napriek sklamaniu, spôsobenému nie najlepším zvukom, môžem vyjadriť spokojnosť s hudobným obsahom a chválim odvahu skupiny vrátiť sa na scénu, hoci každému bolo dopredu jasné, že tento návrat sa určite nestretne so žiadnym väčším úspechom. Takisto chválim i schopnosť posunúť sa vo svojej tvorbe ďalej bez toho, aby skupina stratila vlastnú tvár, alebo pôsobila dojmom nadbytočnosti.